S učením sme začali už od narodenia ako malé deti. Najprv s takým, ktoré sme si ani my sami nestíhali uvedomovať. Ľudský život je totižto rozdelený na viacero štádií a vzdelávanie, proces zdokonaľovania človeka, tvorí jeho drvivú väčšinu. 
Hneď od narodenia sa bábätko v novorodeneckom období učí 4 základné reflexy – sací, úchopový, polohový a obranný. Tie sú pre nás pudové a v podstate sa ich nemusíme učiť, ale podvedome sú nám prirodzené.

Neskôr v dojčenskom sme sa naučí sedieť, loziť, vzpriamene chodiť, ba aj rozprávať prvé slová.
Potom nasleduje obdobie batoľaťa. Práve tu sme sa naučili prvé kresby a náčrty. Rozšírila sa nám slovná zásoba, čiže sme získali aj lepšie komunikačné schopnosti.
Ale až po tomto období príde prvý obrat – predškolský vek. Fantázia naberá nevídaných rozmerov, motorika sa zlepšuje a deti sa venujú náročnejším aktivitám a učia sa prvé športy – plávanie, korčuľovanie, bicyklovanie…
Postupný pokrok v učení avšak prichádza až v školskom období. Deti začínajú rozumieť logike, priestorovej predstavivosti a krok za krokom si cvičia pamäť. Dve základné schopnosti, ktoré sa vtedy človek naučí sú čítanie a písanie.
Potom príde na rad adolescentné obdobie alebo tzv, puberta. U niekoho búrlivejšia, u niekoho menej, ale vždy platí to isté – človek začína naozaj spoznávať sám seba. Učí sa ako jeho telo funguje, Ukončuje sa kognitívny vývin, človek si utvára vlastné názory. Po tomto období sa väčšina ľudí zamestná, niektorí idú na vysokú školu, ale v každom prípade sa vzdelávanie nekončí.

Prichádza dospelosť, ktorá nesie nepočetne veľa zodpovednosti. Je čas na to, aby sme všetky svoje doposiaľ získané vedomosti a skúsenosti naplno využili vo svoj prospech. Všetko, čo sme budovali od útleho veku môžeme teraz mnohonásobne zúročiť. Dôležité ale je, že aj toto obdobie nás môže toho ešte veľa naučiť.