Ako dieťa som miloval knihu Traja pátrači. So súrodencami sme si vytvorili tiež svoje sídlo. V izbe pod stolom. Neskôr nám otec urobil v izbe stan a tam sme si dali malé stoličky, stôl a s malou ručnou lampičkou v ruke som bratom čítal príbehy o troch pátračoch.

• Milovali sme toto miesto. Mladší bratia ma vždy netrpezlivo čakali pokiaľ sa vrátim zo školy a urobím si povinné domáce úlohy. Potom sme vždy zaliezli do stanu. Nikdy predtým a nikdy potom som už nič také vzrušujúce bratom nečítal. Viseli mi na perách, slzy často krát na krajíčku a bez dychu počúvali príbehy troch pátračov. Mali sme doma všetky diely. Dodnes majú svoje miesto na polici !

Dnes sme dospelí muži, všetci máme kladný vzťah k literatúre. Dodnes ale spomíname na úžasné chvíle v našom stane pri skvelej knihe.

• Aj dnes mám svoje miesto v byte. Som vášnivým filatelistom a vášnivým čitateľom kníh, Jedna izba v byte je vyhradená veru iba pre mňa. Moje známky a množstvo kníh, ktoré kupujem bolo potrebné niekam umiestniť. S odchodom detí z domu mi teda prischla detská izba. Každý vie, že nehodno ma v nej rušiť, otvárať dvere bez vyzvania ! Raz sa totiž z dôvodu prievanu pri otvorení dverí podarilo mojej manželke rozfúkať známky po izbe ! Ja, mierumilovný človek som vtedy strašne kričal. Dlho som mal aj výčitky svedomia. Malo to aj jedno veľké plus. Nikdy sa už neotvoria dvere bez vyzvania.
• Aj manželka má svoje miesto, kde má svoje vlny a priadze a pracovný stôl s vankúšom. Robí totiž paličkovanú čipku. Potrebuje tiež svoj priestor pre život.

Aj vďaka týmto naším záľubám a miestam v byte máme spolu skvelé manželstvo založené na láske, rešpekte a tolerancii.
Naším spoločným miestom pre oddych je naša chata. V lone prírody, ďaleko od mesta. Tu prijímame priateľov, chodíme spolu na výlety a trávime veľa času v lese pri zbere húb a byliniek. Aj v chate máme svoje miesto. V kresle pred krbom.