Kurzy kryptomien v roku 2017 prudko vystrelili, to viedlo k skupine otázok, týkajúcich sa ich prínosu. Vznik Bitcoinu, najpopulárnejšej digitálnej meny, nie je podľa jeho zástancov náhodný. Časť vývojárov ho dokonca označuje ako primárne politický projekt.

Kryptoanarchia a história Bitcoinu
Prvý článok bitcoinového reťazca transakcií vznikol 3. januára 2009, teda v čase, keď vyspelým svetom zmietala finančná kríza. Tvorca Bitcoinu, entita Satoshi Nakamoto, dokonca do tohto zakladajúceho článku vložila titulok britských Timesov pojednávajúci o chystanej záchrane tamojších krachujúcich bánk štátnymi inštitúciami.

Fungovanie kryptomien naopak transparentne riadi počítačový algoritmus, nie vláda či iná inštitúcia. Ich pravidlá sú tak vopred dané a konkrétne počet Bitcoinov vopred obmedzený na 21 miliónov. To má predchádzať manipulovaniu s ich ponukou kvôli politickým cieľom.
Kryptoanarchisti, libertariáni ale aj časť marxistov preto v kryptomenách vidia vítanú alternatívu súčasného finančného systému, keďže kryptomeny nemusia spoliehať na jedinú autoritu.

Zdanlivo tak môžu pripomínať jeden veľký chaos, ich priaznivci ale akcentujú svojbytný poriadok kryptoanarchie, kedy sa každý z účastníkov riadi vlastnými záujmami, avšak systém kryptomien napriek tomu funguje relatívne stabilne. Princípom kryptoanarchického myšlienkového smeru je všeobecné použitie silnej kryptografie verejného kľúča na presadenie súkromnej a individuálnej slobody.

Kryptomeny pre začiatočníkov
Technológia Bitcoin, aj ďalších digitálnych mien umožňuje dôverné zasielanie virtuálnych peňazí medzi užívateľmi elektronických peňaženiek, bez toho aby na tieto transakcie dohliadala spomínaná centrálna autorita. V rovine týchto súvislostí by sa mali odvíjať úvahy potenciálnych záujemcov o kryptomeny.
Namiesto toho ich overujú tisícky počítačov po celom svete, ktorých majitelia poskytujú svoj výpočtový výkon pre chod siete výmenou za odmenu vyjadrenú v danej kryptomene. Kryptomeny preto niekedy nie sú prirovnaním k internetu peňazí, sú len ťažko kontrolovateľné vládami.

Ako ale predpona krypto- napovedá, spoliehajú ešte na inú technologickú inováciu, kryptografiu.
Tá umožňuje každú transakciu zašifrovať odosielateľom tak, aby jej prípadné zmeny „po ceste“ neboli možné. Týmito prostriedkami si tak majú kryptomeny získať dôveru začiatočníkov a všetkých, ktorí sa inak zdráhajú zveriť svoje peniaze neznámej entite, ktorej zámerom by museli veriť.