Keď máte malé dieťa, neustále pozorujete jeho vývoj. Tešíte sa z každého nového úsmevu, grimasy i zvuku, ktorý vydá. Neviete sa dočkať prvých krokov a ani slov. Hlavne rodičia prvorodených detí majú často dôkladne naštudované tabuľky so psychomotorickým vývinom detí a úzkostlivo sledujú, v čom ich drobček zaostáva a naopak v čom je vo vývine pred inými deťmi.

Asi najhoršie, čo môžu rodičia urobiť pre seba a svoje dieťa z tohto hľadiska je porovnávať svoje dieťa s ostatnými deťmi v rovnakom veku. Na nikoho neboli predsa vytvorené tabuľky preto, aby boli rodičia v neustálom strese, či ich drobček nie je náhodou zaostalý, keď „susedov Jurko“ už pekne rozpráva a vášmu chlapčekovi sa rozprávať ešte nechce. Opakujte si, že vaše dieťa je jedinečné a či už sa jedná o prvé kroky alebo slová, má právo vyvíjať sa svojím vlastným tempom.
 
Ako to vlastne postupuje?
Prvé slová začína dieťatko vnímať už v maternici. Preto sa mamičkám odporúča rozprávať sa so svojimi ratolesťami ešte keď sú v brušku. Možno sa to môže zdať niekomu čudné, ale nič neobvyklé na tom nie je. Dieťa jednoducho začne vnímať hlas a reč svojich najbližších už pred tým, ako príde na svet. Potom nastáva ďalšia fáza vývoja, kedy dieťatko pozná hlas mamy a otca, s ktorými je najčastejšie a vníma i ostatné zvuky okolitého sveta.

Okolo 6.mesiaca začne bábätko prvýkrát vydávať rôzne opakujúce sa zvuky, ktoré môžu rodičom pripomínať prvé slová ako „ma-ma-ma, ba-ba-ba, ta-ta-ta“. To sú prvé znaky reči, ktorými sa dieťatko začne prejavovať. Ďalšou etapou sú prvé slová, ktoré sa začnú objavovať okolo prvého roka. Sú to často len napodobeniny slov, ktoré počujú od dospelých, ale rodičia im rozumejú. V období roka a pol začne drobec postupne slová spájať ako napríklad: „Mama tam. Brm-brm pápá.“ Okolo druhého roka sa začnú slová a vety zdokonaľovať, dieťa začne samo skloňovať a postupne sa rozrozpráva tak, že ho už sotva niekto zastaví…Ak chcete dieťatku v rozvoji reči pomôcť, rozprávajte sa s ním, obmedzte pozeranie televízie a skúste čítanie knižiek, pomocou ktorých sa zdokonaľuje slovná zásoba.
 
Sledovať, ale nerobiť unáhlené závery
Ak máte obavy z toho, že vaše dieťa ešte v dvoch rokoch nerozpráva, nemusíte si robiť zbytočné starosti. Pokiaľ pekne reaguje na vaše otázky a podnety, je problém v tom, že sa mu rozprávať jednoducho nechce. Obyčajne chlapci bývajú „lenivejší“ ako dievčatá. Ak by ale stav nenapredoval a vy si nie ste istí, či je všetko v poriadku, je na mieste navštíviť odborníkov ako sú napríklad detskí logopédi.