Poznáte to. Prebudíte sa v skoré ráno a neviete čo robiť. Práve vtedy je najvhodnejší čas nachystať sa a vyraziť do lesa na prechádzku. Predbehnete tak aj suseda, ktorý je ranné vtáča a v lese sa vyzná lepšie. Avšak o to tu nejde. V lese je dosť húb pre každého – no je potrebné vedieť, ktorým hubám sa vyhnúť a na ktoré si „posvietiť“. Treba sa vyhnúť zbieraniu húb, ktoré nepoznáte a taktiež sa vyhnúť ich ničeniu. Napokon v lese žije aj divá zver, ktorá na ne môže dostať chuť.

Ja osobne som nadšený hubár a už dávno som sa stretol s pravdivým porekadlom „Všetky huby sú jedlé, no niektoré iba raz“. Niektoré huby sú dokonca zákonom chránené a ich zberu sa treba rozhodne tiež vyhnúť. Teda ak sa neplánujete vrátiť z lesa ľahší o niekoľko eur. Identifikovanie jednotlivých húb však nie je jediným dôležitým faktorom. Dôležité je aj vedieť kde a kedy hľadať. Niektoré rastú len v istom ročnom období, iné zas len v okolí určitého druhu stromov a pôdy.
Možno sa vám podarí priniesť si domov plný košík a možno sa vrátite naprázdno. Jednoznačne sa však vrátite oddýchnutí a plní energie a často sa stáva, že si domov prinesiete poriadny zážitok. Je pravdepodobné, že pri zbere húb v lese narazíte aj na zver, preto nie je na škodu nosiť so sebou fotoaparát a túto chvíľku si zvečniť – avšak z bezpečnej vzdialenosti.

Nie len, že je zábava huby hľadať a v tom lepšom a šťastnejšom prípade dokonca aj nájsť,    ale veľmi dobre a hlavne chutne vyzerajú aj na tanieri. Obsahujú množstvo vitamínov a živín. Niektoré jedlé huby sú však v surovom stave jedovaté alebo prinajmenšom nestráviteľné. Najčastejším druhom spracovania húb je varenie alebo sušenie. Zberatelia húb takto sušené huby predávajú a to je príkladom toho, ako hobby môže viesť k zárobku. Avšak to by nemalo byť hnacím faktorom ale skôr benefitom, ktorý z toho plynie.